Prekladatel opery
Možno najcharakteristickejšou mylnou predstavou o práci prekladateľa je to, že sa zdá, že existuje doslovný preklad medzi akýmikoľvek dvoma jazykmi, čo je jasný a takmer automatický preklad. Bohužiaľ, realita je úplne opačná a postup prekladu je prakticky vždy plný príležitostí a často dochádza k fenoménu neúmyselného zmiešania idiómov a systémov používania oboch jazykov. skupine presných vied a nesprávne predpokladajú, že medzi osobitnými náladami a pohybmi v iných jazykoch existujú úzke vzťahy. Ďalším nedorozumením je zabezpečiť, aby existovali určité formy prekladu, ktoré je možné reprodukovať ako v kryptografii.
Práca prekladateľa nikdy nespočívala iba v reflexnom kódovaní a dekódovaní medzi zdrojovým a cieľovým jazykom pri súčasnom zachovaní slovníka ako vedeckej pomoci, pretože práca autora prekladu nie je ničím iným ako fungovaním prekladateľa. Niekedy sa musíme zaoberať strojovými prekladmi (tiež nazývanými automatické alebo počítačové preklady, t. J. Textami, ktoré sa automaticky prekladajú pomocou počítačového programu. Aj keď sa technológia prekladateľov neustále modernizuje a zavádzajú sa moderné riešenia, strojové školenie stále nepredstavuje uspokojivú úroveň. Softvér profesionálneho prekladu pomocou počítača (CAT sa však stále viac prispôsobuje, čo prekladateľom uľahčuje proces prekladu.
Nie je ťažké nájsť odborníkov v plných mestách, ako je Varšava, hoci porozumenie je zložité postavenie, ktoré od autora vyžaduje preklad veľkých vedomostí, veľkého nasadenia a vecnej prípravy. Medzi prekladanými jazykmi existujú štylistické a interpunkčné znamienka, čo prekladovú procedúru ďalej komplikuje. Medzi jazykové problémy, s ktorými sa stretáva anglický prekladateľ, patrí fenomén tzv lingvistické zasahovanie, t. j. nevedome kombinujúce znaky primárneho a posledného jazyka v znakoch, ktoré sa zdajú podobné (napríklad anglické prídavné prívlastkové & nbsp; neznamená úbohé, ale ubohé. Niekedy slová z iných jazykov znejú takmer rovnako, zatiaľ čo ich označenia vyzerajú úplne inak, takže prekladateľ chce byť kvalifikovaný nielen jazykovými slovami, ale aj znalosťou kultúrneho dedičstva používateľov konkrétnej reči.
